Omnibus

História hromadnej dopravy v Nitre začína v roku 1866, kedy tu začal premávať omnibus. Omnibus bol koč, ktorý ťahali kone a jazdil po určenej trase. Najskôr zabezpečoval dopravu z mesta k železničnej stanici. Od roku 1878 premával aj z centra mesta na Zobor. Až do roku 1922 prevádzkovalo omnibus mesto, no od tohto roku v Nitre začal premávať aj súkromný omnibus. Omnibusy boli medzi ľuďmi populárne a dokonca sa na nich umiestňovala aj reklama. Éra omnibusov v meste pod Zoborom skončila na jeseň roku 1925, kedy im začala konkurovať autobusová doprava a preto boli oba omnibusy zrušené.

Prvé autobusy

V septembri roku 1925 vyšiel do ulíc Nitry prvý súkromný autobus značky Ford. Jazdil po pravidelnej trase od železničnej stanice na Zobor. Rýchlo si našiel obľubu medzi obyvateľmi, pretože sa ním cestovalo oveľa lepšie ako omnibusom. Už o mesiac neskôr začal premávať ďalší súkromný autobus z Kalvárie do Pároviec. Ďalšia autobusová linka pribudla v roku 1927. V tomto roku tiež začali autobusy premávať aj do vzdialenejších obcí v okolí Nitry. Až do roku 1948 bola mestská autobusová doprava v rukách súkromných dopravcov.

Doprava po roku 1948

Po nútenej likvidácii súkromných dopravcov, ktorá sa udiala 22. decembra 1948 zákonom č. 311/48, vznikli Dopravné závody mesta Nitra, ktoré začali zabezpečovať mestskú hromadnú dopravu v Nitre. V prvých rokoch existencie bola situácia vo vozidlovom parku a technickej základni na veľmi zlej úrovni. Získané autobusy boli zastaralé a značne opotrebované. V roku 1949 bolo zakúpených 5 ojazdených autobusov Tatra 24 z pražského Dopravného podniku. Išlo o autobusy s pôvodnými pražskými ev. číslami 40, 88, 89, 90 a 91, ktoré boli vyrobené v rokoch 1928 a 1930.

Dopravné závody mesta Nitra vlastnili v roku 1950 sedem starších autobusov. Išlo o 4 vozidlá Tatra 24 s kapacitou 70 osôb (vyrobené v r. 1930), dva autobusy Blitz s kapacitou 40 osôb a jeden autobus značky Henschel pre 38 osôb. Všetky autobusy neustále premávali, záložné vozidlo nebolo k dispozícii. Nutné opravy vozidiel sa vykonávali v noci. Autobusy sa udržiavali v prevádzke len s najväčším vypätím síl a ročné náklady na opravu vozidiel boli asi pol milióna KČS. V tomto roku prevádzkovali Dopravné závody 5 autobusových liniek, ktorými denne prepravovali približne 5000 cestujúcich:

• Dolné Krškany - Nitra - Chrenová (dĺžka 10 km)
• Dražovce - Nitra - Mlynárce (dĺžka 8 km)
• Hrnčiarovce - Štátna nemocnica Nitra (7,5 km)
• Zobor - Nitra - Čermáň (dĺžka 6 km)
• Železničná stanica Nitra - Leninovo námestie (3 km)

V januári 1951 bol počet prepravených osôb 153600 a autobusy prejazdili počas tohto mesiaca 28500 kilometrov. So značne zastaralým a malým vozovým parkom Dopravné závody nestíhali pokrývať prepravné nároky v tomto období. V tomto roku sa predpokladal prídeľ nových autobusov v počte 3 - 4 kusy. K 1.7.1951 bolo v evidenčnom stave 10 autobusov, z čoho bol jeden nepojazdný.

Rozvoj MHD v druhej polovici 20. storočia

V nasledujúcich troch desaťročiach zaznamenala Nitra značný rozvoj. Už v prvej (1949 - 1953) a druhej (1956 - 1960) päťročnici sa začali stavať nové sídliská a vznikali veľké priemyselné oblasti v okrajových častiach Nitry, čo malo za následok prudký nárast počtu prepravených osôb mestskou dopravou. Nitra sa taktiež stala sídlom viacerých stredných škôl a dvoch vysokých škôl. V roku 1960 sa k Nitre pričlenili priľahlé obce. Vznikali nové linky spájajúce sídliská so závodmi a školami. Takýto výrazný nárast obyvateľov si vyžadoval nové veľkokapacitné autobusy. Preto sa začiatkom 50-tych rokov 20. storočia začali dodávať nové autobusy typu Škoda 706 RO. Boli to prvé autobusy, ktoré začali obsluhovať nové sídliská a priemyselné oblasti. V roku 1958 ich začali nahradzovať o niečo modernejšie autobusy Škoda 706 RTO, ktoré vzhľadom na svoj tvar dostali prezývku "uhorka". Stále však cestujúcim neponúkali dostatočný komfort pri cestovaní, pretože boli postavené na podvozku nákladného automobilu. Na zvýšenie kapacity mohli jazdiť aj s prívesmi.

Novú kvalitu cestovania priniesli po roku 1965 až autobusy typu Karosa ŠM 11. Tieto autobusy, ktoré už mali troje dvere a motor pod podlahou, znamenali výrazné zvýšenie kvality cestovania. "Krátke" autobusy však nezvládali prepravovať rastúci počet cestujúcich, preto už v roku 1968 boli zakúpené novovyvinuté kĺbové autobusy Karosa ŠM 16,5, ktoré ponúkali vyššiu prepravnú kapacitu. Uplatnili sa hlavne na vyťaženom smere do Krškán. Keďže sériová výroba československých kĺbových autobusov sa nerealizovala, v roku 1974 sa začali dodávať "harmonikové" autobusy Ikarus 280 z Maďarska. Tieto autobusy na vyše tridsať rokov ovládli najvyťaženejšie linky nitrianskej MHD. K nim sa v 80. rokoch 20. storočia pridali československé autobusy Karosa radu 730, ktoré sa vyrábali v Karose Vysoké Mýto až do polovice 90-tych rokov.

Do roku 1975 v Nitre boli súbežne dva systémy predaja cestovných lístkov. V kĺbových autobusoch cestovné lístky predával sprievodca, ktorý mal pokladňu pri zadných dverách. V krátkych autobusoch platil samoobslužný systém predaja lístkov, kedy si cestujúci v autobuse sami zakupovali lístky v autobusoch. Vozidlá so samoobslužným systémom boli označené veľkým písmenom S na čele. Do 1. júla 1976 platila v Nitre pásmová tarifa, pričom územie obsluhované MHD bolo rozdelené na tri tarifné pásma podľa vzdialenosti. V prvom pásme bolo centrum mesta a sídliská, v druhom sa nachádzali napríklad Hrnčiarovce či závod Plastika a do tretieho pásma patrili napríklad Janíkovce, Ivanka, Párovské Háje či Liečebný ústav na Zobore. V prvom pásme stál lístok 60 halierov, v druhom 1 KČS a v najvzdialenejšom treťom pásme 1,40 KČS. Zľavnený lístok v prvom pásme stál 30 halierov, v druhom a treťom 60 halierov. Od 1. júla 1976 sa zaviedlo jednotné cestovné v cene 1 KČS v celej sieti liniek MHD. Ďalšia zmena nastala od 1. októbra 1978, kedy sa vo vozidlách prešlo na bezhotovostný systém označovania cestovných lístkov. Cestujúci si museli zakúpiť lístok pred nástupom do autobusu a vo vnútri vozidla si ho označiť v mechanickom označovači. V 90-tych rokoch sa cena cestovného postupne začala zvyšovať. Tento systém predaja a označovania jednorazových lístkov platil až do 1. júla 2002.

V rokoch 1963 - 1993 zabezpečoval mestskú hromadnú dopravu v Nitre národný (resp. od roku 1989 štátny) podnik Československá automobilová doprava (ČSAD) Bratislava, dopravný závod 807. V rokoch 1994 až 1995 bol jej prevádzkovateľom štátny podnik Slovenská automobilová doprava Bratislava, odštepný závod Nitra. Samostatný štátny podnik Slovenská autobusová doprava Nitra vznikol 1. januára 1996.

Sen o trolejbusoch

Jedným z miest, kde sa uvažovalo o zavedení trolejbusovej dopravy, bola aj Nitra. Prvé zmienky o plánoch na výstavbu trolejbusových tratí sa objavili už v 1960-tych rokoch. Prípravné práce na výstavbu trolejbusových tratí prebiehali však až v rokoch 1987 až 1990. Po zmenách na konci 1980-tych rokov sa však od myšlienky zaviesť v Nitre trolejbusy upustilo. Dôvodom bola hlavne veľká finančná náročnosť takejto investície a v neposledom rade aj niektoré stavebné problémy. Za obeť trolejbusom by padlo veľké množstvo rodinných domov na Novozámockej ulici a na frekventovanej križovatke pred OD Prior sa mali vybudovať podchody pre chodcov. Uvažovali sa dve etapy výstavby trolejbusových tratí. V prvej etape mali byť prepojené mestské časti Chrenová a Klokočina cez Dolné Krškany. V druhej sa uvažovalo s prepojením Zoboru a Starého Mesta.

Začiatok 21. storočia

Začiatkom 21. storočia pokračovala stagnácia v MHD, ktorá nastala už koncom 20. storočia, pretože financií na prevádzku bolo čoraz menej. Začali sa rušiť niektoré linky a obmedzovať spoje na ostatných. Vďaka neustálemu zvyšovaniu cestovného počet cestujúcich v hromadnej doprave začal klesať a v meste sa čoraz viac zvyšovala individuálna doprava.

Rok 2002 bol pre nitriansku MHD prelomový v tom, že sa podstatne zmenil tarifný systém. Stalo sa tak od 1.7.2002. Do autobusov sa nainštalovali palubné počítače a systém pre tarifné vybavenie cestujúcich (pokladne, čítačky čipových kariet) od firmy R&G Mielec. Zrušené boli predplatné lístky, ktoré boli nahradené bezkontaktnými čipovými kartami. Taktiež bol zrušený predaj jednorazových cestovných lístkov v automatoch a novinových stánkoch, predávali sa už len priamo vo vozidle u vodiča.

V druhej polovici roka 2002 pribudlo do vozidlového parku MHD niekoľko ojazdených autobusov z Prešova a zo Slovnaftu. Predzvesťou obnovy vozidlového parku novými autobusmi bolo zakúpenie nízkopodlažného autobusu Mercedes Citaro na konci roku 2002. Tento bol zakúpený v spolupráci s mestom Nitra na linku 28, ktorá slúži prednostne telesne postihnutým občanom. Dovtedy na tejto linke jazdila špeciálne upravená Karosa B 731 so zdvihákom pre vozíčky. Obnova vozidlového parku pokračovala aj v roku 2003, a to zakúpením piatich krátkych a jedného kĺbového autobusu značky Mercedes Conecto. Koncom roka 2004 boli zakúpené 4 nízkopodlažné autobusy SOR Ekobus. Išlo v rámci Slovenska o prvé nízkopodlažné autobusy s plynovým pohonom zaradené do MHD.

K 1. januáru 2003 sa SAD Nitra zlúčila s okolitými podnikmi SAD Topoľčany, SAD Zlaté Moravce a SAD Vráble. Týmto zlúčením vznikla akciová spoločnosť SAD Nitra, ktorá bola následne sprivatizovaná. 49% jej akcií získala bratislavská spoločnosť KMV Bus. Ďalších 11,5% získala od Fondu národného majetku v roku 2005 a následne celý balík 60,5% akcií odpredala švédskemu dopravnému koncernu Connex, ktorý sa tak stal väčšinovým vlastníkom SAD Nitra.

Použité pramene:

Košovan, Š.: Najskôr sme sa vozili v omnibuse. In: Nitra - kultúrno-spoločenský mesačník, Mestský úrad v Nitre, č. 9, roč. 26, 2002, s. 26 - 27